Do konca roka nám zostáva ešte 11 brigád.
podľa plánu brigád je potrebných 370 ľudí. Ak by prišlo aj viac členov, nikto nebude poslaný domov, môže si odpracovať brigádnicku povinnosť. Každý člen od 18r do 65r /vrátane/ si musí odrobiť brigádu. Pre fyzicky menej zdatných má garant pripravené ľahké práce.
Termníny brigád sa dajú pozrieť na stránke v sekcii: hospodárska činnosť/brigády 2020, alebo vo výveskách na SRZ MsO Levice.

V dňoch: 7. november 2020 sa uskutoční výlov VN Veľký Ďur. 14. november 2020 bude výlov VN Pukanec. Brigádnici prosím nahláste sa u tajomníka na tel.č. 0949/218 410
Na výlov si treba doniesť gumáky, rukavice, pršíplášť. Zraz je priamo na mieste výlovu pod hrádzou o 7,00 hod.
Strava a pitný režim budú zabezpečené.

Prosíme rybárov, aby nejazdili mimo vytýčenej cesty na VN Bátovce. Užívateľ pozemkov už zvažuje, že ukončí a zruší cestu, ktorú nám povolil. Viacerí mu jazdili mimo povolenej cesty. Bolo to dosť ťažké vybaviť povolenie na príjazd k vode, aby rybári mali pri sebe vozidlá, ale zase si to zničíme a nebudeme mať cestu. Ak má niekto informácie kto tam jazdí mimo cesty, prosíme o poskytnutie informácií. Za takýchto jedincov nebudeme mať príjazd priamo k vode.
výbor SRZ MsO Levice.

aj na chovnom revíry VN V.Ďur sme aplikovali jačmennú slamu, aby sme dosiahli pre ryby lepšiu vodu. Tento pilotný projekt robí SRZ MsO Levice prvý krát. Na jar sa to bude robiť už na viacerých našich revíroch. Pravidelne meriame kyslík, pH, amoniak, priezračnosť vody, množstvo siníc a rias.

Dnes sme dávali jačmennú slamu do prítoku VN Bátovce. PROSÍME RYBÁROV NEVYŤAHUJTE TIETO BÁLY Z VODY !!!!
Riasy sa vytvárajú aj v studenej vode 8 -10 C, riasy spotrebúvaju pre svoj rast nitráty a niektoré nitrity a zlepšujú parametre vody. Problematické Sinice -cyanobaktérie sú len jeden druh rias. Jačmenná slama zastavuje rast nežiaducich rast siníc počas celého roka nie len v lete, keď je to pozorovateľne ľudským okom. Takéto stavy sú už kritické a treba im predchádzať.
Za posledných 50 rokov sa stav nutrientov v jazerách a riekach dramaticky
zvýšil, výsledkom čoho je vysoká biologická produktivita. Tento proces je všeobecne
známy ako eutrofizácia a je do veľkej miery pripisovaný zvýšenému odtoku splaškových
vôd z miest a sídiel, no taktiež intenzifikácii poľnohospodárskych činností. Jačmenná slama je lacná a nepochybne menej škodlivá pre faunu a flóru v rámci
jednotlivých biotopov v porovnaní s chemikáliami, ktoré sa zvyčajne pri tomto probléme
používajú. Tento materiál sa používal v Európe po stáročia na udržiavanie kvality vody
v záhradných jazierkach. Tolerancia a šetrnosť tejto metódy k životnému prostrediu
bola jednoznačne preukázaná.
Jačmenná slama v porovnaní s chemickým spôsobom
odstraňovania rias z vodného prostredia neškodí vodným živočíchom ani rastlinám. V
skutočnosti bolo vo väčšine prípadov zaznamenané zvýšenie populácie bezstavovcov,
ktoré sú zdrojom potravy pre ryby. V rybích farmách a liahňach, kde bola slama použitá,
existujú správy o zlepšení funkcií žiabier a o celkovom lepšom zdravotnom
stave rýb. Dôvodom môže byť obmedzenie reprodukcie toxických rias a siníc, ktoré
predtým rybám a iným vodným živočíchom škodili.